Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Lykantropia – realita, choroba či výmysel?

16. 9. 2009

Obrázok Ľudí odjakživa fascinovalo tajomno. Mágia, kúzla a javy, ktoré sa nedajú rozumovo vysvetliť. Možno práve preto mnoho vecí, v ktoré verili ľudia v dávnych dobách, pretrvalo až do dnešných čias.

Napriek modernej technike a sofistikovaným technológiám i my nie sme schopní podať racionálne vysvetlenie určitých vecí. Preto nás predstavy o bosorkách, čarodejníkoch, upíroch či vlkolakoch strašia dodnes. Či už ide o hororové sci-fi filmy alebo klasickú literatúru ako napríklad román Dracula od Brama Stokera.

Vlkolaci boli vždy obávanými tvormi. Ľudia z nich mali strach, rovnako ako z upírov. Tomu nasvedčuje príbeh, ktorývznikol už v staroanglickom období - Beowulf. Alebo z našich detských čias veľmi známa rozprávkao Červenej čiapočke, kde nenásytný vlk nielenže zožerie babičku, ale aj samotnú Čiapočku. A rozprávanie o vlkolakoch môže začať...

Vlkolak je v ľudových poverách a mytológii človek, ktorý sa dočasne (najmä v noci) mení na vlka. Cudzie slovo pre vlkolactvo je lykantropia (lycos - vlk, anthropos - človek), čo je z lekárskeho pohľadu bludná predstava duševne chorých, že sú premenení na divé zvieratá, najmä vlkov. Pôvodom tejto povery je severogermánska predstava, že duša opúšťa telo spiaceho človeka a preberá podobu vlka alebo medveďa. Už na jaskynných maľbách v Lascaux sa lovci zobrazujú prestrojení za zvieratá. Takéto prestrojenie používajú aj šamani po celom svete dodnes.

Vlkolak bol na rozdiel od upíra živý človek s magickou schopnosťou premeny na vlka. Mohol sa ním stať napríklad človek zrodený zo styku ženy a upíra. Na Zamagurí a Spiši prevládal názor, že vlkolakom sa stal človek s dvoma srdcami. Inokedy sa zase stačilo napiť z vlčej šľapaje a človek získal schopnosť premeny. Z dnešného pohľadu ide o legendy, duševné choroby a prípady kanibalizmu. Existuje napríklad teória, že v stredoveku išlo o halucinácie spôsobené chlebom upečeným z obilia napadnutého námeľom. Tento chlieb spôsoboval masovú hystériu, paranoju a halucinácie.

"Skutoční" vlkolaci

Vlkolactvo je pokladané za čiernu mágiu, preto ľudí, ktorých odsúdili, upaľovali alebo vešali. Gilles Garnier - samotár a masový vrah. Požieral deti, čo sa zatúlali ďaleko od domova. Svedkovia, ktorí ho videli pri čine, tvrdili, že na seba niekedy berie podobu vlka. Keď Garniera chytili, priznal sa, že sa skutočne premieňal na vlka, že zabíjal a požieral deti. Obvinili ho z lykantropie a čarodejníctva a 18. januára 1573 ho zaživa upálili v Dôle (východné Francúzsko). Ďalší známy vlkolak pochádzal z okolia Kolína nad Rýnom. Peter Stubbe bol odsúdený za to, že zavraždil a zjedol 13 detí (vrátane svojho syna) a dve tehotné ženy. Chválil sa, že mu diabol dal čarovný opasok, pomocou ktorého na seba bral podobu krvilačného vlka. 28. októbra 1589 bol sťatý a upálený.

Príbeh z francúzskeho Auvergne rozpráva o lovcovi, ktorý v roku 1588 odťal vlkovi labu a dal si ju do kabely. Neskôr ju chcel ukázať miestnemu šľachticovi, no s prekvapením zistil, že sa premenila na ruku zo zlatým prsteňom. Zdesený šľachtic prsteň spoznal a rozbehol sa do kuchyne, kde si jeho žena práve ošetrovala zmrzačenú ruku. Bola ihneď upálená ako čarodejnica.

Ako mohli tak dlho ľudia veriť, že sa človek môže premeniť na vlka? Existuje lekárske vysvetlenie, podľa ktorého aspoň niektorí z domnelých vlkolakov, ktorí boli postavení pred súd a súdení za čarodejníctvo, naozaj vyzerali ako vlci. Mohlo to byť spôsobené vzácnou genetickou poruchou známou ako hypertrichosis.

Obrázok

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.