Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Spánok a sny

17. 9. 2009

Obrázok Tretinu života prespíme. Lekári a biológovia neúnavne pracujú na objasnení tohto zvláštneho stavu, aby pomohli státisícom ľudí, ktorí v noci nemôžu pokojne spať. A aby konečne našli odpoveď na základnú otázku, ktorá – čuduj sa svete – ešte vždy nie je zodpovedaná: prečo vlastne organizmus potrebuje spánok?

Počas spánku sa nám v mozgu premietajú rôzne predstavy, spleti udalostí, ktorým každý z nás prisudzuje odlišný význam, no všetci ich nazývame jednoznačne – sen. Náhodné predstavy? Imaginácie vychádzajúce z prežitých skúseností? Nesplnené priania, túžby, upozornenia, vízie z budúcnosti? Čo sú to vlastne sny a na čo nám slúžia?

Niektorí veria, že nám ukazujú našu budúcnosť. Iní zas tvrdia opak – sú to okná do našej duše. Ak cez ne nahliadneme, budeme svedkami všetkých našich činov. Sú to zrkadlá, v ktorých vidíme samých seba. Varujú nás pred nebezpečenstvami, signalizujú nám, čoho sa treba vyvarovať a čo sa máme snažiť v našom živote zmeniť. Najlepšie asi bude uveriť tvrdeniu, že nám ukazujú, čo by sme si najviac priali – naznačujú nám, čo chceme, aj keď si toho nie sme plne vedomí. Čo ak sú tu sny práve preto, aby nás na niečo upozornili?! Možno nám naozaj majú pomôcť pri riešení problémov a prekonávaní ťažkých životných situácií...

Ako vznikajú sny? Nathaniel Kleitman a jeho kolegovia z Chicagskej univerzity objavili v 50. rokoch minulého storočia dovtedy nepoznanú fázu spánku, ktorá sa dodnes označuje ako REM (z anglického Rapid Eye Movement). Počas tejto fázy sa oči rýchlo pohybujú za zavretými viečkami. Nervové bunky pracujú dokonca rýchlejšie ako v bdelom stave. Je to fáza, počas ktorej sa v našej mysli "premietavajú" sny. Sigmund Freud vykladal živé bizarné sny ako posolstvá nevedomia, ako zobrazenia našich najtajnejších predstáv. Nočné mory ako zobrazenia našich najtajnejších predstáv? Človek sa v noci budí celý spotený a prestrašený, lapá po dychu a snaží sa sám seba upokojiť... Toto rozhodne nemá nič spoločné s našimi túžbami. Čo sú teda nočné mory? Sú len dôsledkom (odrazom) našich problémov v skutočnom svete? Je to len obyčajná reakcia nášho podvedomia na vonkajšie okolnosti? Alebo je to predsa len niečo viac? Odkaz z vyšších sfér, ktorý sa nás snaží na niečo upozorniť? Dať nám znamenie, a tak nás uchrániť pred nebezpečenstvom? Alebo len výstraha, signál, že sa niečo stane – niečo, na čo by sme sa mali pripraviť.

Mnohí z nás majú doma snáre. Ak sa im sníva niečo zvláštne, je to prvé miesto, kde hľadajú odpovede. Treba si však uvedomiť, že koľko je vydaní a rôznych druhov takýchto kníh, toľko je aj výkladov snov. Každý symbol môže znamenať v dvoch knihách dve odlišné vyobrazenia. Sny by sme si nemali až veľmi pripúšťať k telu. Stačí presvedčiť samých seba, že nie sú ničím skutočným – sú len výplodmi našej fantázie a mozgu, ktorý vo svojej REM fáze nemá nič iné na práci, ako znova a znova prežívať to, čo človek už dávno prežil a dávať týmto udalostiam iný význam, iné spojenia...

Spánok je zdrojom inšpirácie a akýmsi katalyzátorom kreativity. To potvrdil aj prípad ruského profesora Dimitrija Mendelejeva. Ten si vo februári 1869 na univerzite v Petrohrade lámal hlavu nad tým, ako najlepšie usporiadať 63 dovtedy známych chemických prvkov podľa ich vlastností. Kartičky so značkami prvkov presúval ako pri hre pasians – bez výsledku. Napokon od vyčerpania zaspal. Keď sa ráno prebudil, spomenul si na sen, v ktorom boli všetky prvky logicky usporiadané. Zapísal si svoju spomienku a vďaka nej vypracoval periodický systém, ktorý je dodnes základom chémie.

Takéto anekdoty môžu byť viac ako len moderné mýty. V ich prospech hovorí najnovšia štúdia, ktorá vznikla v Bornovom laboratóriu, kde uskutočnili pokus s číselným testom, do ktorého zapracovali skryté pravidlá. Ten, kto ich rozpoznal, dospel k výsledku veľmi rýchlo. Po prvej fáze cvičenia išla polovica účastníkov do postele, druhá musela bdieť. Na druhý deň počas opakovania testu prišla viac ako polovica tých, ktorí spali, vo veľmi krátkom čase na riešenie. Pre Borna je to dôležité poznanie, "že v spánku sa problémom akoby ešte raz zaoberáme a potom, keď sa s ním opäť stretneme, získame s väčšou pravdepodobnosťou prehľad aj o jeho skrytých štruktúrach". Je to potvrdenie známej pravdy, že na problém sa treba najprv vyspať.

Aj pre pokojný spánok platí "desatoro", ktoré vedci radia dodržiavať. Medzi jedno z "prikázaní" patrí: "V posteli robte len to, čo sa má: spať alebo milovať sa." Večer sa teda labužnícky zaborte do vankúšov a pokojne sa nechajte odniesť do ríše tajomstiev. Ráno svieži otvoríte oči do nového dňa.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

sny

(anette, 9. 1. 2011 10:34)

zajímavé :)